Muráň: hrad na brale, jesenné lesy a vôňa legendárnych buchiet

Hrad s dychberúcimi výhľadmi, sysle, kone, ródeo, národný park, kilometre cyklotrás a história, ktorá dýcha z každého kúta. To všetko sa spája s Muráňom – nenápadnou obcou, ktorá má rozhodne čo ponúknuť. Jej príbeh sa nepíše iba na mohutnom skalnom brale Cigánka, kde sa týčia ruiny Muránskeho hradu. Svoje miesto v ňom majú aj baníctvo, železiarstvo a hutníctvo, ktoré v minulosti výrazne ovplyvnili život celého regiónu.

Muráň sa v historických prameňoch spomína už v prvej polovici 14. storočia, keď plnil aj funkciu mýtnej stanice. Jeho poloha z neho robila dôležitú križovatku stredovekých ciest a dnes je vďaka okolitej prírode vyhľadávaným cieľom turistov. Veď keď obec zo všetkých strán obklopuje Národný park Muránska planina, o dôvod navyše na návštevu je postarané.

Tentoraz však nechávame ostatné lákadlá bokom a naším cieľom je Muránsky hrad. Ponúka totiž ideálnu kombináciu toho, čo na výletoch milujeme – pohyb v prírode, kus histórie a výhľady, pre ktoré sa oplatí trochu zadýchať.

Výstup na hrad: hodinky zapnuté, ide sa!

Na turistický chodník vyrážame priamo z obce. Zaparkovať možno v okolí hasičskej zbrojnice či na námestí, prípadne pokračovať z námestia doľava, približne 100 metrov po asfaltovej ceste popri základnej škole, až k turistickému rázcestníku s parkovacími miestami.

Parkovanie je spoplatnené. Zaplatiť sa dá v automate alebo prostredníctvom QR kódu – hoci pri tej druhej možnosti sa môže hodiť poriadna dávka trpezlivosti. Niekedy je totiž aj zaplatenie parkovného menším dobrodružstvom. ��

Z námestia pokračujeme k hornému parkovisku a vyberáme si modrú turistickú značku. Podľa smerovníkov by cesta na Chatu pod Muráňom mala trvať približne hodinu a pätnásť minút, odtiaľ ďalších 15 až 20 minút na hrad. Iná tabuľka na začiatku trasy však sľubuje hodinový výstup. Tak kde je pravda? Zapíname hodinky a rozhodneme sa to zistiť na vlastnej koži.

Jedno je isté – základná kondícia príde vhod. Čaká nás prevýšenie približne 500 metrov a na niektorých miestach aj poriadne strmé stúpanie. Chodník sa však odmení krásnym lesným prostredím, ktoré je na jeseň doslova pastvou pre oči.

Výstup si môžeme pomyselne rozdeliť na štyri časti. Prvá je dlhšia, druhá o niečo kratšia, tretia nás preverí najstrmším stúpaním smerom k chate a posledná predstavuje záverečný finiš na hrad. Orientáciu uľahčuje aj to, že turistický chodník na viacerých miestach pretína asfaltová cesta.

Tá slúži predovšetkým cyklistom, ktorých tu počas víkendov a prázdnin stretávame pomerne veľa. Ak máte radi bicykel, no prudké stúpania nie sú práve vašou šálkou kávy, elektrobicykel môže byť výbornou voľbou. Cyklotrasa je síce približne o 2,5 kilometra dlhšia než turistický chodník, no vďaka serpentínam je stúpanie pozvoľnejšie.

V tretej časti výstupu, kúsok pod Chatou Zámok pod Muránskym hradom, sa nachádza prameň. Vzhľadom na suché obdobie nás však čaká skôr symbolické osvieženie. Vodu naberáme do dlane po kvapkách, a tak sa z krátkej prestávky stáva takmer meditačný zážitok. Na poriadne doplnenie zásob to síce nie je, no aj pár kvapiek padne dobre.

Po približne 45 minútach prichádzame k poslednej časti výstupu. Míňame chatu aj historický pamätník Augustína Sasko-Koburského a pred nami zostáva už len záverečný úsek. Strmé schody nás postupne dovedú až k hlavnej hradnej bráne.

A potom? Konečne hrad!

Muránsky hrad: príbehy, ktoré prežili stáročia

Muránsky hrad nie je len ďalšou zrúcaninou na turistickej mape. Je miestom, kde sa príroda a história stretávajú v dokonalej symbióze. Už samotná poloha na mohutnom skalnom brale Cigánka mu dodáva majestátnosť, ktorú len umocňujú výhľady do širokého okolia.

Za hradnými múrmi sa ukrývajú príbehy šľachtických rodov, mocenských sporov aj tragických udalostí. Jedna z nich sa odohrala v roku 1621, keď počas búrky zasiahol blesk skupinu ľudí. O život prišlo šesť osôb vrátane Magdalény Séčiovej, dcéry Juraja Séčiho, gemerského hlavného župana. Aj takéto udalosti pripomínajú, že dejiny hradov netvoria iba slávni panovníci a romantické legendy, ale aj ľudské osudy, ktoré sa niekedy skončili tragicky.

S Muránskym hradom sa neodmysliteľne spája rod Séčiovcov a predovšetkým Mária Séčiová, známa ako Muránska Venuša. Preslávila sa krásou, výraznou osobnosťou a nespútanou povahou. Hrad bol spätý s jej životom aj s jej manželom Jánom Wesselényim a dodnes patrí k miestam, ktoré v návštevníkoch podnecujú predstavivosť.

Neskôr sa vlastníctvo hradu spájalo aj s rodom Coburgovcov. Osobitné miesto medzi nimi má Ferdinand I. Coburg, bulharský cár, ktorý mal k Muránskej planine blízky vzťah a používal aj titul gróf Murányi. Na neďalekej Prednej Hore dal vybudovať poľovnícky zámoček a začal s výstavbou veľkého kaštieľa, ktorý mal slúžiť ako jeho sídlo.

A práve odtiaľto sa dostávame k ďalšiemu dôvodu, prečo sa na hrade oplatí zdržať.

Výhľady, pre ktoré sa oplatí vystúpiť až hore

Ak by sme mali vybrať jednu vec, ktorá na Muránskom hrade berie dych, boli by to jednoznačne kruhové výhľady. Človek tu ľahko zabudne na spotené tričko, unavené nohy aj na to, že ho čaká cesta späť.

Z pravého dreveného vyhliadkového pódia dovidíme na kaštieľ na Prednej Hore a pri dobrej viditeľnosti aj na Kráľovu hoľu. Výhľad z ľavej časti hradu sa zasa otvára smerom k obci Muráň, Hrdzavej doline a vrchu Cigánka.

Každá strana ponúka trochu inú scenériu a každá stojí za chvíľu zastavenia. Práve tu si človek uvedomí, aká rozmanitá je Muránska planina – lesy, lúky, kopce a doliny sa spájajú do krajiny, ktorá pôsobí divoko, no zároveň neuveriteľne pokojne.

Na hrade by sme pokojne strávili aj ďalšiu hodinu. Je tu čo obdivovať, fotografovať aj len tak potichu pozorovať. Lenže aj tie najkrajšie výlety majú svoj koniec a nás čaká ešte cesta nadol.

Spiatočná cesta s malou zachádzkou

Rozhodujeme sa, že návrat si trochu spestríme. Pri chate neodbočujeme doľava na turistický chodník, ale pokračujeme rovno približne 1,2 kilometra smerom na Veľkú lúku – Piesky.

Po krátkom oddychu a pohľade na žrebčín, kde sa chová norik muránskeho typu, sa napájame na asfaltovú cyklotrasu. Tá nám pomôže trochu šetriť kolená, ktoré už majú po výstupe svoje odrobené.

Cestou nadol sa tempo prirodzene spomaľuje. Vychutnávame si ticho lesa, čerstvý vzduch a jesenné farby, ktoré maľujú okolitú krajinu do odtieňov žltej, oranžovej a hnedej. Po náročnejšom výstupe je to príjemná bodka za výletom.

A tak nám hlavou prebleskne otázka: existuje na Slovensku ešte nejaký hrad, ktorý by tak dokonale spájal dramatickú polohu, bohatú históriu a výhľady, pri ktorých sa človeku jednoducho nechce odísť?

Muránsky hrad má svoje osobité čaro. Možno je to jeho odľahlosťou, možno prírodou, ktorá ho obklopuje, alebo príbehmi, ktoré sa s ním spájajú. Isté však je, že naň tak skoro nezabudneme.

A na záver? Muránska klasika!

Výlet do Muráňa by nebol úplný bez ochutnávky miestnej špeciality – muránskych buchiet. Mäkké, plnené a poriadne lákavé. Ak ich chcete ochutnať, odporúčame zastaviť sa po ne radšej hneď na začiatku výletu. V popoludňajších hodinách už totiž nemusia byť k dispozícii. Ich popularita hovorí sama za seba.

A tak sa náš deň končí presne tak, ako sa patrí: s hlavou plnou zážitkov, nohami, ktoré cítia každý výškový meter, a s chuťou na niečo sladké.

Muráň je skrátka miesto, kde si každý nájde to svoje. Turisti hrad a lesné chodníky, cyklisti nekonečné trasy, milovníci zvierat sysle a kone, obdivovatelia histórie staré príbehy a maškrtníci legendárne buchty. A ak si odtiaľ odnesiete aj pár chvíľ pokoja uprostred nádhernej prírody, výlet splnil svoj účel na sto percent.