Holiday Info

Pramenia pod ňou štyri slovenské rieky – Hron, Hornád, Hnilec a Čierny Váh. Je dominantou Horehronia a jej typickou farbou je purpurová – podľa vŕbovky úzkolistej, ktorá hojne rastie na jej malebných svahoch. Prístupná je z viacerých obcí, napríklad z Telgártu, Šumiaca, Vernára či Liptovskej Tepličky. Zároveň patrí medzi tie vrcholy v tejto nadmorskej výške, ktoré sú dosiahnuteľné nielen pešo, ale aj na bicykli – po kvalitnej približne 12-kilometrovej asfaltovej trase v krásnom horskom prostredí.

Áno, reč je o majestátnej Kráľovej holi (1 946 m n. m.) v pohorí Nízke Tatry.

Keď sa povie Kráľova hoľa, mnohí z nás si spomenú na známu slovenskú pieseň o tomto legendami opradenom vrchu, ale aj na jeden z našich najvýznamnejších sviatkov. Kráľova hoľa je totiž dôležitým bodom Cesty hrdinov SNP, ktorej červená turistická značka vedie priamo cez jej vrchol. Trasa je zároveň súčasťou európskej diaľkovej trasy E8.

A keďže je dnes 29. 8., teda deň, keď si pripomíname Slovenské národné povstanie, a my sa v tento dátum pravidelne vyberáme práve do Nízkych Tatier, voľba na tento rok bola jasná. Kráľova hoľa. Síce pomerne náročný, ale rozhodne zdolateľný turistický cieľ.

Zo Šumiaca smerom hore

Možností, odkiaľ na Kráľovu hoľu vyraziť, máme viacero. Tentoraz štartujeme z toho azda najvyhľadávanejšieho miesta – z rázovitého Šumiaca (888 m n. m.), ktorý nás víta krásnymi podhorskými dreveničkami a typickou horehronskou atmosférou.

S parkovaním problém nemáme. Zaplatíme 5 eur a môžeme si vybrať ľubovoľné miesto – buď pri reštaurácii, pri dolnej požičovni e-bikov, alebo niekde medzi nimi. Všetko závisí od toho, kde je práve voľno. Neviem, či máme šťastie, ale voľné bolo tentoraz prakticky všade. :)

A potom nám už neostáva nič iné, len si zaviazať šnúrky, dobre sa naladiť a začať prikladať krok za krôčikom, aby sme dosiahli náš dnešný cieľ.

Zo Šumiaca ideme celý čas po modrej turistickej značke a smerovníky sa nám tak trochu vyhrážajú – výstup má trvať približne tri hodiny. Plán je jednoduchý: približne v polovici si oddýchnuť v Prednom sedle (1 447 m n. m.) a potom už poslednú časť vystúpať až na vrchol.

Po 58 minútach máme našu prvú a zároveň jedinú plánovanú oddychovku na dosah. Za sebou nechávame zastávky Krížova cesta, Skalička a Grúnik, pričom pri posledných dvoch sa krátko križujeme aj s cyklotrasou.

A cyklistov je tu neúrekom – dokonca viac ako turistov. A nie, nie všetci idú na e-bikoch. Minimálne 20 % sa trápi na klasickom horskom bicykli s miestom na fľašku a ďalších 10 % borcov ide na cestnom bicykli alebo graveli. Podľa rýchlosti to síce vyzerá na vrtuľový pohon, ale je to len zdanie – rýchlosť zabezpečujú ich nohy. Klobúk dole.

Predné sedlo a Chata pod Kráľovou hoľou

V Prednom sedle si vždy pripomeniem, že nejde o Prednú horu, ale o Predné sedlo. Podľa čoho si to zapamätať? Podľa koňa alebo bicykla. :) Vždy sa mi to totiž nejako pletie.

Odpočinok na tomto mieste má hneď niekoľko výhod. Nachádza sa tu veľmi pekná Chata pod Kráľovou hoľou – kto by to bol povedal? :) Poteší príjemné posedenie, dobrá ponuka všakovakých dobrôt a najmä výhodná poloha približne v strede výstupu. Po občerstvení v podobe kávy a kofoly a po 15-minútovom leňošení sa poberáme ďalej. Čas totiž beží a nechceme riskovať, že nás hore zastihne mrak, hmla alebo niečo iné, čo v tejto oblasti rozhodne nie je ničím výnimočným.

Pokračujeme ďalším, miestami pomerne prudkým stúpaním. Ani nevieme ako, a ďalších 55 minút je za nami. Najskôr sa ocitáme pri bode Kráľova hoľa – pod vysielačom a potom už konečne priamo na Kráľovej holi. :)

Hore!

Tatry v pozadí sú síce zahalené v opare, ale bližšie horstvá, mestá a dedinky sa črtajú krásne. Výborná je aj viditeľnosť na celý kráľovohoľský hrebeň, ktorý sa pred nami tiahne do diaľky. A ten teda rozhodne nie je krátky. Dá sa po ňom „preštrikovať“ cez Strednú hoľu, Orlovú a Bartkovú až k útulni Andrejcová a odtiaľ pokračovať ďalej hrebeňom Nízkych Tatier smerom na Chopok, Donovaly, Krížnu a vlastne... cez veľkú časť Slovenska. :)

Na vrchole sa chvíľu kocháme, oddychujeme, fotíme a nasávame atmosféru. Veď práve kvôli tomuto sa sem chodí. Kráľova hoľa má v sebe niečo zvláštne – možno je to výhľad, možno pocit, že stojíte na jednom z najznámejších slovenských vrcholov, a možno aj vedomie, že z jej svahov voda odteká na štyri rôzne strany. A potom si povieme, že je čas ísť späť.

Zostup trochu inak

Zostup asi nikto nemá príliš v láske – obzvlášť vtedy, keď sa nejde lanovkou alebo na bicykli. My si ho však tentoraz trochu oživíme. Najskôr volíme asfaltku. Je totiž novučičká a navyše sa z nej otvárajú krásne výhľady na Slovenský raj. Je to úplne iný pocit ako pri klasickom turistickom zostupe.

Od Predného sedla sa potom napájame na pôvodnú trasu, tentoraz už s paličkami a miestami aj s behom. Zostup nám napriek tomu zaberie približne dve hodiny. Prvá časť po asfaltke je síce dlhšia, ale oproti zostupu po turistickom chodníku, ktorý vedie terénom s metamorfovanými horninami rulového typu a porastmi vŕbovky, je podstatne miernejšia. A naše kolená to rozhodne oceňujú.

Nabudúce na bicykli

Kráľova hoľa je za nami. Ale určite nie naposledy. Nabudúce plánujeme tento masív zdolať na bicykli. Asfaltová cesta až na vrchol si o to jednoducho pýta.

Dnešné putovanie však ešte nekončíme. Po turistickom výkone treba doplniť energiu, a tak mierime na Chatu Zbojská a do Krčmičky u Falťanov, kde si dávame tradičnú odmenu v podobe Muránskych buchiet.

Pretože každý správny výlet sa má končiť nielen pekným výhľadom, ale aj niečím dobrým na tanieri. :)